Hoci patrí obec Kúty k najväčším obciam regiónu, ako farnosť sa konštituovala až začiatkom 19. storočia. Dovtedy patrila pod duchovnú správu farnosti Brodské, ktorá bola súčasťou Šaštínskeho archidiakonátu, neskôr obvodu v Ostrihomskom arcibiskupstve. Keďže Kúťania nemali vlastný kostol, chodievali na bohoslužby do Brodského, príležitostne putovali i do Sekúl ku Panne Márii Sekulskej, kam ešte aj v polovici 20. storočia chodievali hromadne v utorok po Veľkej noci.

Začiatkom 18. storočia si chceli obyvatelia Kútov postaviť vlastný chrám, pretože mali iba malú kaplnku za Hribovom, v ktorej sa ojedinele krstilo a zriedkavo sa pri nej i pochovávalo. Spomína ju aj kanonická vizitácia z roku 1713. Základ kostola bol položený 8. augusta 1717. Zápis s týmto údajom nájdeme v matrike Brodského. Základný kameň položil gróf Jozef Cobor v prítomnosti svojej starej matky Barbory Erdödyovej.

Kúty si štatút filiálky podržali až do roku 1784, keď sa stali miestnou kaplánkou, čiže mali vlastného kňaza, ktorý však patril pod právomoc brodského farára. V nasledujúcom roku dostali vlastnú matriku. Nákladom cisárskeho panstva bola v roku 1809 postavená fara. Tento rok môžeme považovať za rok vzniku samostatnej kútskej farnosti. Nový cintorín na okraji obce vznikol v 30. rokoch 19. storočia. Jeho vznik súvisí pravdepodobne s vyčínaním epidémie cholery v roku 1831.

Zásluhou horlivého kňaza Dr. Andreja Radlinského, ktorý pôsobil v Kútoch od roku 1861 do roku 1879 ako miestny farár, sa rozvíjal duchovný život vo farnosti. Postaral sa v rokoch 1865 – 1867 o obnovu chrámu. Pri príležitosti ukončenia 1000. jubilea cyrilometodskej misie bola z podnetu Radlinského v posledný deň roku 1863 vykonaná zbierka na novú cirkevnú knižnicu. Radlinský stál aj pri zrode púte na Velehrad pri príležitosti tohto výročia. Približne 70 pútnikov sa vydalo na cestu z Kútov 10. júla 1863 v piatok po rannej sv. omši. V deň ich návratu, 14. júla, im vyšla naproti na okraj chotára takmer celá obec.

Začiatkom 20. storočia boli činné vo farnosti náboženské spolky Svätého ruženca, Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Terciári svätého Františka. Počas prvej svetovej vojny kostol prišiel iba o jeden zvon. V medzivojnovom období fungovali iba dve cirkevné základiny. Omšové fundácie slúžili na odbavovanie bohoslužieb. Druhá bola základina na údržbu sôch, kaplniek a krížov. Pri prechode frontu v apríli 1945 kostol utrpel značné škody. Dostal vyše 40 granátových zásahov, múr bol na jednom mieste úplne prestrelený. Bohoslužby sa v ňom napriek tomu mohli konať.

Od roku 1990 sa vo farnosti obnovili procesie na sviatok Božieho Tela a farnosť usporiadala niekoľko pašiových hier. Stala sa tiež spoluorganizátorom celoslovenských osláv svätého Gorazda, ktoré sa od roku 1990 pravidelne každoročne konajú koncom júla. S myšlienkou založiť slávnosť sv. Gorazda v Kútoch prišiel vtedajší farár vdp. Irenej Ciutti. V nasledujúcom roku boli oslavy organizované už na celonárodnej úrovni.

Zdroj: Kúty. Záhorské múzeum v Skalici pre Obecný úrad Kúty, 2005. s. 69-78.