PAVIA – MESTO SKROMNOSTI

Rozpr.: Drahé deti, teším sa, že si aj dnes čítate dnešný príbeh. To znamená, že ste vytrvalé vo svojich predsavzatiach – a táto vlastnosť, vytrvalosť, je v živote nesmierne dôležitá. Pomáha nám dosahovať ciele, získať vzdelanie, žiť stále lepšie! Je veľa dobrých vlastností, ktoré nám pomáhajú lepšie žiť. Môžete chvíľu porozmýšľať, ktoré to sú. Určite aj viete, ako sa volá vlastnosť, vďaka ktorej sa nepovyšujeme nad iných, nevyvyšujeme sa…. Ak ste povedali slová skromnosť alebo pokora, povedali ste správne. Neraz na to zabúdame, ale ak je niekto vedľa nás skromný a pokorný, prináša do spoločenstva oveľa viac ako ten, koho by sme nazvali namyslencom, však?

Lev: Kto to tu hovorí o pokore a skromnosti? Nikto na svete nie je taký pokorný a skromný ako biely lev!

Rozpr.: Oj, Leo, keď to niekto povie o sebe, trochu pochybujem, či je naozaj skromný. Ale poviem ti niečo o tom „levovi“, ktorý je teraz pápežom – teda o Levovi XIV. Práve o ňom sa hovorí, že je veľmi skromný človek. Vidno to zakaždým, keď sa stretáva s ľuďmi.

Lev: Aj na mne to predsa vidno!

Rozpr.: Mám o tom isté pochybnosti, ale vieš… môžeš na sebe pracovať a snažiť sa, a potom budeš aj ty skromný a pokorný.

Lev: U nás doma sa vždy hovorilo, že najhoršie sú pávy. Neustále sa chvália tými svojimi farebnými perami!

Rozpr.: Áno, hovorí sa dokonca, že niekto je „pyšný ako páv“. Pávy sú krásne vtáky, ale spájame si ich so samoľúbosťou – s tým, že sa vystatujú pred inými, aké sú krásne a dokonalé. V dnešnom prvom čítaní zneli hrozivé slová proroka Sofoniáša: „Beda!“ A hneď nato: „Odstránim spomedzi teba pyšných chvastúňov“ a „Už sa nebudeš viac vyvyšovať.“ Prorok hovorí o časoch šťastia – pretože pýcha vždy vedie človeka k nešťastiu. Ale, ale… skoro som zabudol – viete, že na svete je mesto, ktoré sa volá Pavia? (Pozor – vyslovuje sa s dlhým „í“, teda Pavíja.) Neviem, či tam vôbec nejaký páv žije, ale určite tam odpočíva veľmi pokorný a skromný človek – biskup, ktorého sme už spomínali. On je duchovným otcom augustiniánov a aj pápeža Leva XIV – svätý Augustín. Už som vám hovoril, že sa stal biskupom v severnej Afrike a zomrel tam v roku 430. Táto oblasť bola vtedy v ohrození – prichádzali Vandali a ničili všetko, čo malo niečo spoločné s kresťanstvom. Preto biskupi preniesli jeho telesné pozostatky a spisy na Sardíniu, kde zostali až do rokov 723–725. Potom ich previezli práve do Pavie. V kostole s krásnym názvom – svätého Petra v zlatom nebi (San Pietro in Ciel d’Oro) postavili nádherný hrob – pomník, ktorý niektorí nazývajú Archou svätého Augustína. Inak, Leo, mám pre teba výbornú správu!

Lev: Už sa nemôžem dočkať!

Rozpr.: Pozri sa na obrázok, ktorý dnes dostali deti. Si na ňom ty – ako na fotografii! Budeš mať skvelú pamiatku, ktorú môžeš ukázať sestre svojej babky na narodeniny!

Lev: Jéj, naozaj!

Rozpr.: Vyzeráš výborne! Deti, pozrite sa na dnešný obrázok – čo je na ňom zvláštne?Je na ňom hrob svätého Augustína! Túto archu vytvorili bratia augustiniáni, ktorí sa starali o baziliku San Pietro in Ciel d’Oro (svätého Petra v zlatom nebi), kde sa uchovávajú relikvie svätého Augustína. Jeho telo bolo uložené v krypte, a tak sa roku 1360 rozhodli postaviť hrob, ktorý by pútnikom umožnil vidieť, dotknúť sa a pobozkať niečo, čo pripomína svätca. Tak vznikla nádherná archa z bieleho mramoru. Pamätáte sa na otca Gianfranca? Je predstaveným augustiniánov práve v Pavii. Povedal mi niečo veľmi dôležité – prosím, vypočujte si to:

Rozpr.: Krásne slová, však? Augustiniáni zapálili sviecu pri hrobe sv. Augustína, keď sa Lev XIV. stal pápežom. Tá svieca tam horí doteraz. Bol to prejav vďaky aj modlitby. Aby svetlo sprevádzalo pápeža a pomáhalo mu vidieť, čo je podľa Božej vôle. Pamätáte si dnešné evanjelium? Ježiš v ňom hovorí, že Božiu vôľu plníme nie slovami, ale skutkami. Bol tam otec, ktorý poslal svojich dvoch synov pracovať do vinice. Jeden povedal: „Dobre, pôjdem,“ ale nakoniec nešiel. Druhý povedal: „Nechce sa mi,“ no potom sa – ako povedal Ježiš – „spamätal“ a išiel. Ktorý z nich splnil vôľu otca? Ten, ktorý sa spamätal. A to je pre nás všetkých školou pokory. Niekedy sa nám do niečoho nechce, aj keď vieme, že je to potrebné. Napríklad sa nám nechce robiť domáce úlohy, upratovať a podobne. Všetci občas povieme, že sa nám nechce. Ale ak sa „spamätáme“, ako ten syn z evanjelia, potom nielenže splníme svoje povinnosti, ale aj Božiu vôľu – vôľu nášho nebeského Otca. Zapamätáte si to? Dúfam, že áno!

Otázka: Ako sa volá mesto, v ktorom sa nachádza hrob svätého Augustína?

Obrázok: Biely lev Leo pri hrobe svätého Augustína v Pavii.