ABY SME SA VŠETCI STÁVALI LEPŠÍMI

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša

Keď Ježiš odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“

Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?“

Oni mu odpovedali: „Áno, Pane.“

Tu sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane, ako ste uverili.“ A oči sa im otvorili.

Ježiš im pohrozil: „Ale nech sa to nik nedozvie!“

No oni šli a rozprávali o ňom po celom kraji.

 

Rozprávač: Včera sme hovorili o tom, že dom rodiny budúceho pápeža stál na skale – na viere. Dnes sa porozprávame o tom, ako sa človek stáva lepším. V dnešnom evanjeliu Ježiš uzdravil dvoch slepcov. Pamätáte si, čo kričali? Ježiš sa ich spýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?“ A oni odpovedali: „Áno, Pane!“ Vtedy im Ježiš otvoril oči. Deti, všimli ste si, že Ježiš ich najskôr neuzdravil, ale spýtal sa, či veria? Chcel ich naučiť, že viera uzdravuje – nie vždy telo, ale vždy srdce. Keď veríme v Ježiša, stávame sa lepšími ľuďmi.

Leo sa ozýva z kúta kostola

Lev: Dva plus dva sa rovná štyri, päť mínus päť sa rovná nula a tridsať plus jeden je tridsať jeden…

Rozprávač: Aha, vidím, že si niekto opakuje matematiku!

Lev: No hej… brat Leonard mi vravel, že sa mám učiť násobilku, ale my sme radšej išli hrať futbal… Čo bude, keď sa vrátim do školy?

Rozprávač: Dúfam, že si ju ešte stihneš zopakovať. Hrať futbal je veľmi dobrý spôsob, ako tráviť voľný čas, ale máš pravdu – najprv povinnosti, až potom zábava!

Lev: No viem, viem…

Rozprávač: Vieš, Leo, že aj malý Robert Prevost (Bob, ako ho volali), teda budúci pápež Lev, bol veľmi svedomitý. Učil sa poctivo a svojím správaním viedol iných k dobru. Jeho učiteľka pani Kennedyová raz napísala, že „vďaka Robertovi chceli byť aj ostatní lepší“.

Lev: To znie vážne! Zaujímalo by ma, čo by napísala o mne… Nie vždy sa mi to darí.

Rozprávač: Neboj sa, Leo, všetci sa ešte máme čo učiť. Ale najprv sa opýtam detí: Čo to znamená, že človek je taký, že vďaka nemu chcú byť ostatní lepší?

Skúste na chvíľu porozmýšľať.

Rozprávač: Možno ste povedali aj to, že to znamený, že iní si z neho chcú brať príklad. Ľudia sa navzájom ovplyvňujú – preto sa oplatí brať si príklad len z tých, ktorí konajú dobro. A aj za to sa môžeme modliť: „Pane Ježišu, daj, aby moje oči boli vždy otvorené, aby som si vedel brať príklad len z tých, ktorí robia dobro.“ A teraz vám porozprávam niečo z detstva nášho pápeža Leva. Malý Robert (Bob) sedel v škole vždy v prvej lavici, usmieval sa a písal veľmi úhľadne.

Lev: Och…

Rozprávač: Čo sa stalo, Leo?

Lev: Moja pani učiteľka často hovorí, že škrabem ako kocúr. Môže byť pre leva niečo horšie, než zistiť, že píše ako kocúr? Kocúr???

Rozprávač: Upokoj sa, aj so mnou to bolo tak. Z toho sa vyrastie. Ale keď sme už pri tom, poviem vám, že stojí za to cvičiť si písanie. Dnes všetci používajú klávesnice, počítače, tablety, smartfóny – a zabúdame, aké dôležité je písať rukou. Lekári hovoria, že to prospieva nášmu zdraviu! Ale vráťme sa do Chicaga! Už vieme, že malý Robert Prevost bol v triede vzorom pre ostatných a že svojím správaním viedol iných k dobru. Musím spomenúť aj to, že si veľmi vážil svoju vieru, poznal mnoho veršov zo Svätého písma, teda z Biblie. Možno máte aj vy svoje obľúbené, možno ešte nie, ale oplatí sa ich učiť naspamäť, lebo nikdy nevieme, kedy sa nám zídu, a veľmi nám v živote pomáhajú. Robert ich poznal mnoho, rovnako ako aj množstvo modlitieb, čo znamená, že sa modlil často. Jeho brat povedal, že sa modlil aj po latinsky – a že už ako dieťa túžil byť kňazom. Vraj „slúžil omšu“ doma na doske na žehlenie, ktorá mu slúžila ako oltár. Bol miništrantom a – ako už viete – navštevoval katolícku školu. „Možno mal už ako dieťa svätožiaru – len sme si to nevšimli,“ zažartoval najstarší z troch bratov Prevostovcov, Louis. „Od najútlejšieho detstva, odkedy začal chodiť a rozprávať, bol iný,“ povedal. „Bolo v ňom niečo, čo žiarilo,“ dodal. A ja si myslím, že práve to „žiarivé“ v ňom spôsobovalo, že – ako napísala pani Kennedyová – vďaka Robertovi chceli byť aj ostatní lepšími ľuďmi! Keď kreslíme slniečko, vždy má lúče. A tak je to aj v skutočnosti – slnko má v sebe toľko energie, že ju rozosiela do celého sveta. Keď sa niekto usmieva, hovoríme, že „žiari“ alebo že „vyžaruje svetlo“. Som zvedavý, či aj vy viete žiariť! Snažte sa počas dnešného a zajtrajšieho dňa čo najčastejšie žiariť – usmievať sa a tak rozdávať radosť aj ostatným, aby sa aj oni usmievali…  V Evanjeliu sa dnes číta, ako Pán Ježiš daroval zrak dvom slepým. A aj v prvom čítaní, z knihy proroka Izaiáša, sa hovorilo o slepých. Prorok napísal: „V ten deň budú hluchí počuť slová knihy, z temnoty a hmly sa oči slepých rozhliadnu. Pokorní sa rozveselia v Pánovi a najbiednejší zajasajú v Svätom Izraela.“ Vidíte – prorok Izaiáš oznamuje niečo úžasné! Hluchí budú počuť, slepí vidieť a pokorní i chudobní sa budú radovať. Izaiáš bol veľmi múdry prorok, niektorí ho volajú „knieža prorokov“, teda najvýznamnejší z nich. A čo predpovedá? Predpovedá veľký deň, keď sa na svete všetko zmení. Určite tušíte, že ide o deň, keď na svet príde Spasiteľ – ten, na ktorého čakáme počas celého Adventu. Je to Pán Ježiš. Pripomínam vám to, lebo všetko, čo sa deje počas adventu nás pripravuje na stretnutie s Pánom Ježišom. Aj naše predsavzatie, že sa budeme snažiť byť lepšími, aby si z nás mohli brať príklad iní – tak ako sa iní učili od malého Roberta Prevosta.

Otázka: Koľkých slepých Pán Ježiš uzdravil v dnešnom evanjeliu?

Obrázok: Školské potreby – odkaz na školské časy budúceho pápeža počas základnej školy